Menu
 
Kalendár sprievodných podujatí
August 2020
Po Ut St Št Pi So Ne
          1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31

Streda s molekulárnou biomedicínou

Ako sa mení medicína vďaka molekulárnej biológii?

DNA a jej využitie v prognostike, diagnostike i terapii

Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR zorganizovalo počas TVT  2015 podujatie pod názvom Streda s molekulárnou biomedicínou, ktorého cieľom bolo vysvetliť verejnosti, prečo sa netreba báť ale tešiť z toho, čo dnes vieme urobiť s DNA – od čítania, cez cielené zmeny až po vytvorenie novej DNA. Lekári a molekulárni biológovia z Ústavu Molekulárnej Biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave prednášali  o sci-fi, ktoré sa stáva realitou.

Streda s molekulárnou biomedicínou sa uskutočnila v stredu 11. 11. 2015 ako jedno z hlavných podujatí v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2015 v Centre vedecko-technických informácií SR na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave.

 

Reportáž z podujatia si môžete prečítať v našich e-novinách Vedecký kaleidoskop.

Fotogaléria

Fotogaléria (doobedná časť)

Fotogaléria (poobedná časť)

Plagát podujatia

 

Vedecko-výskumní pracovníci Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave vo viacerých kratších prednáškach prezentovali, ako intenzívne sa menia rôzne aspekty medicíny vďaka novým poznatkom a inováciám v molekulárnej biológii a genetike.

Prednášajúci a témy prednášok:

 

Prognostika – Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH (videozáznam)

 

Diagnostika – RNDr. Barbora Izrael Vlková, PhD. (videozáznam)

 

Génová terapia – MUDr. RNDr. Roman Gardlík, PhD. (videozáznam)

 

Fágová terapia – RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. (videozáznam)

 

Molekulárna biomedicína v klinickej praxi – MUDr. Mgr. Július Hodosy, PhD., MPH (videozáznam)

 

Informácie o prednáškach:

Prognostika – Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH

Dlho bolo jasné, že genetika hrá dôležitú úlohu pri vzniku chorôb, ale ktoré konkrétne gény a ich varianty sú dôležité pre jednotlivé choroby, to zisťujeme len teraz. Ako sa to dá skúmať? Prečo ešte stále viac nevieme ako vieme? Ako sa to, čo vieme o genetických príčinách chorôb využíva pre skríning a prognostiku? Ako by mohli vyzerať preventívne prehliadky? Prečo je v súčasnosti genetická prognostika právne obmedzená?

 

Diagnostika – RNDr. Barbora Izrael Vlková, PhD.

DNA je v jadre buniek, ale keď bunky zomierajú, či už násilne alebo dobrovoľne, dostane sa DNA aj von, napr. do krvnej plazmy, moču alebo slín. Čím sa podobajú plody a nádory? Čo je to tekutá biopsia? Prečo mnoho tehotných žien nebude musieť ísť na odber plodovej vody? Čo je to preeklampsia a čo má spoločné s autoimunitnými chorobami ako lupus? Vie náš imunitný systém, či DNA v plazme je naša alebo cudzia?

 

Génová terapia – MUDr. RNDr. Roman Gardlík, PhD.

DNA v rôznych formách možno použiť na liečbu chorôb. Prednedávnom bola prvá takáto liečba schválená pre rutinné použitie. Ako môžeme DNA dostať do buniek? Spôsobuje génová terapia rakovinu? Sú genetické modifikácie ľudských buniek etické? Na aké typy chorôb možno génovú terapiu použiť? Čo je tobaktochondria? Budú sa pacienti so zápalmi čriev liečiť geneticky modifikovanými jogurtami? Čo je to fekálna transplantácia? Budeme si môcť za pár eur vyrobiť vlastné rekombinantné probiotiká?

 

Fágová terapia – RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD.

V polovici 20. storočia si vedci mysleli, že bakteriálne infekcie vďaka antibiotikám prestanú byť problémom. Lenže mnohé baktérie získali na antibiotiká rezistenciu a bojovať s nimi je stále ťažšie. Kto je za to zodpovedný a čo s tým môžeme urobiť? Čo sú fágy a kde ich môžeme nájsť? Prečo sa pred 100 rokmi používali a potom prestali? Budeme ich používať pri zápaloch močových ciest alebo dokonca pri liečbe obezity?

 

Molekulárna biomedicína v klinickej praxi – MUDr. Mgr. Július Hodosy, PhD., MPH

Hoci molekulárna biomedicína otvorila za posledné roky nové možnosti v prevencii, diagnostike i liečbe chorôb, do klinickej praxe sa tieto zistenia dostávajú len pomaly a na Slovensku často vôbec. Aké sú príčiny pomalej aplikácie do praxe? Čo je to medicína založená na dôkazoch? Prečo musia pacienti čakať 20 a viac rokov, kým sa účinná liečba dostane do rutinného používania? Ako môžu pacienti pomôcť pri zavádzaní molekulárnej biomedicíny do praxe? Sú lekári a molekulárni biológovia/genetici ochotní spolupracovať? Ako na zmeny reagujú vysoké školy a ako je zabezpečené kontinuálne vzdelávanie po vysokej škole? Aká je situácia na Slovensku, prečo je taká a čo sa s tým dá urobiť?

 

Ústav Molekulárnej Biomedicíny je vedecko-výskumným  ústavom Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Za 6 rokov existencie vytvoril viac ako 100 odborných publikácií. Pracovníci okrem vedeckej činnosti vyučujú viaceré predmety na Lekárskej i Prírodovedeckej fakulte UK, najmä však školia množstvo doktorandov. Ústav spolupracuje s viacerými špičkovými zahraničnými pracoviskami vrátane RWTH Aachen, Karolinskej a Harvardu.

Tlačiť
Fotogaléria
 
Novinky portálu Veda na dosah
> Letné kvízy: Čo viete o strukovinách?
> Vzťahy môžu byť viac než svetový úspech
> Vedci zo SAV pozývajú verejnosť do Múzea počítačov
> Hľadajú sa najlepšie startupy v zelených technológiách
 
Novinky portálu NCP VAT
> Zapojte sa s Vaším podujatím do Týždňa vedy a techniky 2019
> Výtvarná a fotografická súťaž pre mladých
> Júnová Veda v CENTRE
> Júnová Vedecká cukráreň bude o strese
 
Novinky portálu CIP VVI
> Inovatívny čin roka 2019
> Výzvy zamerané na pomoc v boji proti pandémii COVID-19
> Časopis Quark 8/2020